Anglická krava
12.03.2010 16:12
Zaobstarať si finančné výhodnú dovolenku počas sezóny sa mi dlho nedarilo. Pri obchôdzke cestovných kancelárií som bola zúfala rovnako ako každý rok. Po rôznych peripetiách som nakoniec zohnala pobyt za ako tak prijateľnú cenu na ostrove Zakynthos. Nebolo by to nič neobvyklé, nebyť nenápadnej vetičky v popise miesta ubytovania: “Ubytovanie mimo centra, tak povediac na dedine.“ Tejto vetičke som pri čítaní bedekra nepripisovala žiaden význam. Nevdojak som si na ňu spomenula až v momente, keď ma pri kúpaní v mori okrem oddychujúcich turistov pozorovalo aj niekoľko domorodých kráv, pasúcich sa na skalnatom útese nad plážou. Počiatočné zdesenie sa zmenilo na konštatovanie, že Grécko ako prímorská turistická veľmoc nám aj v oblasti agroturistiky dáva poriadne na frak.
Dovolenka sa chýlila ku koncu a ja som už dávno neriešila zvieratká prežúvajúce na skalnatých útesoch. Bolo by to tak ostalo do skončenia dovolenky, nebyť náhody, či skôr nevhodného správania sa jednej osoby, ktorá ma opäť dostala do ich blízkosti.
Vstúpila som do reštaurácie tesne po zotmení. Digitálne hodiny udávali čas 20,45. Trocha ma striaslo pri pomyslení, že si neskorý príchod na večeru zase riadne zliznem. Majiteľ hotela si navzdory gréckemu naturelu potrpel na dochvíľnosť. V miestnosti bola hlava na hlave.
„Žeby nejaký z tunajších sviatkov?“ preblyslo mi hlavou.
„Alebo sa nebodaj majiteľ dal na dobročinnosť?“ Omyl. Miestnosť bola plná čerstvých prišelcov, ktorí práve zažili prvé sklamanie z draho zaplatenej dovolenky. Večera sa mala podávať pred trištvrte hodinou, ale stoly zatiaľ zívali prázdnotou. Známi mi dávali hlavou znamenie, že pre mňa nemajú miesto.
„Nevadí,“ povedala som si v duchu. Už som zažila aj horšie veci. Po chvíli rozhliadania sa, si ma všimla jedna z čašníčok a naznačila mi, že hneď pri bare je jedno miesto voľné.
„Žeby nejaký z tunajších sviatkov?“ preblyslo mi hlavou.
„Alebo sa nebodaj majiteľ dal na dobročinnosť?“ Omyl. Miestnosť bola plná čerstvých prišelcov, ktorí práve zažili prvé sklamanie z draho zaplatenej dovolenky. Večera sa mala podávať pred trištvrte hodinou, ale stoly zatiaľ zívali prázdnotou. Známi mi dávali hlavou znamenie, že pre mňa nemajú miesto.
„Nevadí,“ povedala som si v duchu. Už som zažila aj horšie veci. Po chvíli rozhliadania sa, si ma všimla jedna z čašníčok a naznačila mi, že hneď pri bare je jedno miesto voľné.
Podišla som k stolu kde si už hovel manželský pár.
„Mate tu voľné miesto?“ spýtala som sa celkom slušnou angličtinou.
„No jasné, ty krava anglická“ , precedil pomedzi zuby môj budúci spolusediaci v mojej rodnej reči a strojene sa na mňa usmial. Odpoveď ma na sekundu prikovala k zemi. V tom momente som sa rozhodla zaprieť svoj pôvod.
„Mate tu voľné miesto?“ spýtala som sa celkom slušnou angličtinou.
„No jasné, ty krava anglická“ , precedil pomedzi zuby môj budúci spolusediaci v mojej rodnej reči a strojene sa na mňa usmial. Odpoveď ma na sekundu prikovala k zemi. V tom momente som sa rozhodla zaprieť svoj pôvod.
Úsmev som mu opätovala. Slušné anglicky som poďakovala a usadila som sa oproti nemu. Manželia chvíľu mlčali. Môj sused pri stolovaní evidentne strácal nervy a prstami začal poklepkávať po stole.
„Prestaň“, povedala manželka a prišliapla mu nohu pod stolom.
„Toto je dovolenka. Dali sme za ňu celý majetok a na jedlo čakáme už viac ako hodinu.“
„Mlč už konečne. Stále si nespokojný. Keby som bola vedela ako sa budeš správať, tak nikam nejdem!“
„Prestaň“, povedala manželka a prišliapla mu nohu pod stolom.
„Toto je dovolenka. Dali sme za ňu celý majetok a na jedlo čakáme už viac ako hodinu.“
„Mlč už konečne. Stále si nespokojný. Keby som bola vedela ako sa budeš správať, tak nikam nejdem!“
Manžel pozrel nenávistne na manželku a pokynul čašníčke aby mu doniesla ďalšie pivo.
„Prestaň blázon starý. Vieš aký si sprostý, keď si vypiješ. Aj tu sa budem musieť za teba iba hanbiť“.
„Čuš“, riekol manžel a nenávistne pozrel na svoju polovičku. Tá iba sklopila oči a nepovedala nič.
„Prestaň blázon starý. Vieš aký si sprostý, keď si vypiješ. Aj tu sa budem musieť za teba iba hanbiť“.
„Čuš“, riekol manžel a nenávistne pozrel na svoju polovičku. Tá iba sklopila oči a nepovedala nič.
Konečne začali roznášať jedlo a čo čert nechcel, alebo čo čašníčka chcela, dostala som porciu ryby s kopou hranolčekov a šalátom ako prvá.
„To snáď nie je možné! Ta krava dostala jedlo skôr ako ja,“ precedil pomedzi zuby chlap a usmial sa na mňa rovnako ako prvýkrát. Znova som úsmev opätovala. Muž konečne dostal dlho očakávanú porciu a hltavo sa pustil do jedla. Žena naopak. Jedla veľmi obozretne. Každý kúsok niekoľko krát otočila na vidličke, kým si ho vložila do úst.
„To snáď nie je možné! Ta krava dostala jedlo skôr ako ja,“ precedil pomedzi zuby chlap a usmial sa na mňa rovnako ako prvýkrát. Znova som úsmev opätovala. Muž konečne dostal dlho očakávanú porciu a hltavo sa pustil do jedla. Žena naopak. Jedla veľmi obozretne. Každý kúsok niekoľko krát otočila na vidličke, kým si ho vložila do úst.
Muž dojedol a niekoľko krát si odgrgol.
„Sorry,“riekol.
„Zvykaj si. Aj moja stará si zvykla“ , dodal pozerajúc na mňa. Neprestala som sa usmievať. Predstierajúc pochopenie pre jeho nedostatky slušného správania sa.
„Prepáčte, to ten alkohol. Nerobí mu dobre. Je po ňom agresívny a predsa si ho nedokáže odoprieť,“ žena sa ospravedlňujúco pozerala na mňa. Už, už som chcela prehovoriť, ale muž ma predbehol.
„Si taká istá krava ako ona,“ povedal manželke, na čo zareagovali už aj sediaci pri okolitých stoloch.
„Prečo si myslíte, že sme kravy?“ spýtala som sa milo v cudzej reči a usmiala som sa na muža.
„Čo chce?“ spýtal sa muž pozerajúc na manželku.
„A odkiaľ to mám vedieť? Ja predsa ovládam cudzie reči rovnako zle ako ty,“ odsekla. Čašníčka doniesla tanier s nakrájaným melónom a položila ho predo mňa. „Pozornosť od šéfa,“ povedala po slovensky.
„Prosím?“ spýtala som sa anglicky a žmurkla na čašníčku. Mladá Slovenka privyrábajúca si na tomto ostrove pochopila, že sa na chvíľu chcem byť Angličankou.
„Mňa hádam porazí. Že pozornosť šéfa. Prečo nie je pozorný k tebe, alebo k niekomu inému? Prečo si vybral práve ju?“ Žena neodpovedala. Bolo jej to trápne.
„Ja ti to poviem. Preto, lebo ta kapitalistická Angličanka nevie čo robiť s miliónmi, tak ich prišla rozbíjať tu...“
„Sorry,“riekol.
„Zvykaj si. Aj moja stará si zvykla“ , dodal pozerajúc na mňa. Neprestala som sa usmievať. Predstierajúc pochopenie pre jeho nedostatky slušného správania sa.
„Prepáčte, to ten alkohol. Nerobí mu dobre. Je po ňom agresívny a predsa si ho nedokáže odoprieť,“ žena sa ospravedlňujúco pozerala na mňa. Už, už som chcela prehovoriť, ale muž ma predbehol.
„Si taká istá krava ako ona,“ povedal manželke, na čo zareagovali už aj sediaci pri okolitých stoloch.
„Prečo si myslíte, že sme kravy?“ spýtala som sa milo v cudzej reči a usmiala som sa na muža.
„Čo chce?“ spýtal sa muž pozerajúc na manželku.
„A odkiaľ to mám vedieť? Ja predsa ovládam cudzie reči rovnako zle ako ty,“ odsekla. Čašníčka doniesla tanier s nakrájaným melónom a položila ho predo mňa. „Pozornosť od šéfa,“ povedala po slovensky.
„Prosím?“ spýtala som sa anglicky a žmurkla na čašníčku. Mladá Slovenka privyrábajúca si na tomto ostrove pochopila, že sa na chvíľu chcem byť Angličankou.
„Mňa hádam porazí. Že pozornosť šéfa. Prečo nie je pozorný k tebe, alebo k niekomu inému? Prečo si vybral práve ju?“ Žena neodpovedala. Bolo jej to trápne.
„Ja ti to poviem. Preto, lebo ta kapitalistická Angličanka nevie čo robiť s miliónmi, tak ich prišla rozbíjať tu...“
V tom momente som si spomenula ako pracne som sa dopracovala k cene, ktorú som zaplatila za túto dovolenku, aj na to, čo si budem musieť odoprieť, aby som vystačila s peniazmi, ktoré mi ostali. Chvíľu bolo ticho. Dojedla som a čašníčka bola hneď pri mne. Zobrala mi tanier z ruky.
„Ďakujem. Odkážte kuchárovi, že skvelo navaril a šéfovi, že sa najbližších desať dní má na čo tešiť,“ povedala som v rodnom jazyku. Usmiala som sa na manželov, zjavne prekvapených mojou dobrou slovenčinou. Vstala som od stola a cestou do izby som si spomenula na štvornohé tvory, po ktorých som bola v ten večer niekoľkokrát pomenovaná.
Bola som rada, že sa môj pobyt pri mori končí. Reakciu muža pri pohľade na pasúce sa kravy nad plážou, som si radšej ani nepredstavovala. Tajne som dúfala, že grécke kravy po vstupe do Európskej únie neovládajú cudzie reči, inak by im iste hrozilo zníženie dojivosti kvôli osobe, ktorá si pomenovanie “turista“ ani nezaslúži.