Anička a Janíčko

12.03.2010 16:27
Anička: Janíčko, Janíčko môj zlatý, čo nejdeš ďalej? Prečo stojíš medzi vraty? 
Janíčko: Anička moja  milá, bojím sa, že by ma tvoja mať z dvora vybila. 
Anička: Janíčko môj milený, nemusíš sa báť môjho otca ženy. 
Janíčko: Anička moja, tvojho otca ženy sa všetci mládenci v dedine boja.
Anička: Janíčko môj, poď k nám vykydať hnoj a keď to uvidia mati, nebudeš sa ich musieť nikdy viacej báti. 
Janíčko: Jój Anička moja, ja mám doma dosť kydania hnoja.
Anička: No ako myslíš Janíčko môj milý, no daj pozor, aby ma mati radšej nejakému pracovitejšiemu mládencovi nesľúbili. Potom budeš darmo o moju ruku prosiť, ak nevykydáš hnoj, nikdy ma nebudeš na rukách nosiť. 
Janíčko: Anička, Anička, aká si ty staromódna, keď vypijem kalištek slivovice do dna, valaškou nad hlavou zatočím váš plot zaraz preskočím. Nebudem sa pýtať otca, mati, či si ťa môžem za ženu vzati. Chytím ťa do náručia a odnesiem ta, kde iba hory hučia.
Anička: Neradila by som ti uniesť ma z domu. Mňa rodičia nedajú kdekomu. Ak si ma chceš za ženu vzati, musíš najprv tučné konto v banke mati.
Janíčko: Počujete, ľudia počujete, prečo je tak málo lásky na tomto svete? 
Anička: Správne Janíčko. Najprv tučné konto maj, potom budem myslieť na vydaj. Dovtedy,  poobzerám sa po okolí, či ku mne dáky boháč láskou nezahorí.

Katalóg stránok