Láska na inzerát

12.03.2010 16:01
Starý pán farár sa v to sobotňajšie popoludnie nestačil diviť pri pohľade na preplnenú chrámovú loď, ktorá takmer praskala vo švíkoch. Jeho srdce zachvátila radosť a tvár mu zažiarila šťastím. Škoda len, že tento stav blaženosti trvalo iba do chvíle, keď pred oltár predstúpil pár snúbencov, rozhodnutý už o niekoľko minút vstúpiť do zväzku manželského. Skúsený pán farár pochopil, že nie veci nebeské, ale číra ľudská zvedavosť priviedla týchto ľudí v dnešný deň, na toto posvätné miesto.
Vilma mala niečo po štyridsiatke, keď ju začali mátať myšlienky na vydaj. Nebolo by na tom nič nezvyčajné, keby už od svojej mladosti nebola zástankyňou spolužitia, takpovediac "na divoko“.
Niekdajšia úspešná absolventka právnickej fakulty sa behom rokov vypracovala na renomovanú právničku, ktorá žala úspech za úspechom na poli pracovnom, no na poli súkromnom to bola jedna prehra za druhou. Dôvodom možno bola aj Vilmina teória o voľnosti vzťahov, na ktorú pri svojej pracovnej vyťaženosti zakaždým doplatila práve ona, žena bezvýhradne rešpektovala mužmi v súdnej sieni, no často práve mužmi zatracovaná mimo nej. Vilma mala za sebou niekoľko súdnych "trhákov“, výhry ktorých ju vyniesli na piedestál, medzi právnické špičky. Čo sa vzťahov týka, ešte nestretla chlapa, kvôli ktorému by bola ochotná vzdať dosiahnutých privilégii a vymeniť svoj úspech za starostlivosť o manžela a deti. Navyše práca, ktorú vykonávala jej pohltila všetok čas, takže o dovolenke mohla niekoľko posledných rokov iba snívať.
Chvíle, ktoré trávila Vilma na vidieku u svojich rodičov, boli veľmi vzácne, ako pre nich, tak aj pre ňu. Už veľmi dávno nenavštívila dom svojho detstva, ani ľudí, ktorí boli jej srdcu najbližší. O to väčšie bolo jej sklamanie zo zistenia, že im, zo dňa na deň ubúda fyzických síl a nemá im kto pomôcť. Finančná podpora, ktorou sa pokúšala ospravedlniť svoju zaneprázdnenosť, im bola na smiech. Oni netrpeli nedostatkom peňazí, oni túžili po svojej dcére a vnúčatách, o narodení ktorých, pri pohľade na svoju rozlietanú dcéru, už pomaly prestávali dúfať. Vilma to tušila, no zo svojej zásady zatiaľ nemienila porušiť.
Majiteľka nového nalešteného mercedesu sa práve chystala nasadnúť do svojho tátoša, keď si všimla staršieho pána, mávajúceho obidvoma rukami a ponáhľajúceho sa smerom k nej. Bol takmer pri nej, keď ho spoznala. Starý pán farár, niekdajší spoločník jej otca z detských liet a dlhoročný rodinný priateľ, sa domáhal rozhovoru s ňou. Vilma prevrátila očami. Zasa si vypočuje kázeň. Bol to jediný človek, pri ktorom jej bola diplomacia nanič.
„Ahoj Vilmuška. Dobre, že ťa vidím. Už dlhšie sa s tebou potrebujem rozprávať. Vieš...“
„Dvadsať minút. Dvadsať minút, môjho drahocenného času! A to všetko, aby som sa dozvedela, že si mám podať inzerát. Vraj sa bude za mňa modliť, aby sa našiel ten pravý.“ Vilma, v ten deň, prvýkrát, neodviedla prácu, na akú boli jej klienti zvyknutí. Skrátka, prvýkrát prehrala súdny spor. Trvalo jej niekoľko dní, kým sa z porážky spamätala, no nebolo to to jediné, čo trápilo jej myseľ.
„Ten prekliaty inzerát, prečo vlastne stále na neho myslím? Ak sa to dozvie niekto z mojich známych, od hanby s prepadnem pod čiernu zem.“
Inzertnú kanceláriu navštívila Vilma osobne, iba niekoľko minút pred záverečnou. Nebolo jej všetko jedno, keď na hárku papiera napísane znenie inzerátu, podávala pracovníkovi inzertnej služby, ktorému mykalo kútikmi úst hneď po jeho prečítaní. Vilmu zaliala červeň. Rýchlo položila na stôl bankovku a vybehla von. Potom prežila niekoľko bezsenných nocí, počas ktorých sa pokúšala nejako dôstojne obhájiť svoj čin, podľa nej, nehodný osoby v jej postavení.
Vilma nervózne pozerala na kôpku listov ležiacich na stole. Za posledný týždeň ich prišlo zo dvadsať. Poväčšine to boli návrhy na stretnutie od mužov, už sklamaných životom, manželstvom alebo láskou. Kôpka nešťastných ľudských osudov, pri poznávaní ktorých sa Vilma utvrdila v presvedčení, že manželstvo nie je inštitúcia, ktorej by bolo hodno obetovať bezstarostný život slobodnej ženy, z času na čas spestrený nejakým tým flirtíkom.
Dni plynuli a Vilma pomaly zabúdala, nielen na inzerát, ale aj na vydaj. Možno by úplne bola zabudla aj na svoje „scestné“ konanie, ako ho v duchu pomenovala, nebyť listu, pisateľ ktorého, aj keď s oneskorením ale predsa, reagoval na jej inzerát. Napodiv nešlo o muža životom ťažko skúšaného, sklamaného z nešťastnej lásky, ba ani zdravotne postihnutého človeka. Záujemca o stretnutie bol človek, ktorému padol zrak, na inzerčné stránky z čisto pracovných dôvodov. Po prečítaní zoznamovacieho inzerátu sa však jeho prvotný záujem o osobu s ekonomickými znalosťami zmenil na záujem o ženu, ktorá trochu netradičným spôsobom ponúkala svoje srdce náhodnému čitateľovi, riskujúc pri tom svoju budúcnosť.
Sympatický pán v stredných rokoch sa posadil k barovému pultu, niekoľkokrát pozrel na hodinky a potom na dúšok vyprázdnil obsah pohára stojaceho pred ním. Viditeľne nebol vo svojej koži, strhol sa zakaždým, keď do miestnosti vstúpila nejaká žena. Peter mal rád recesiu a práve vďaka nej zostal starým mládencom. Nikdy svoj krok neľutoval. Vďaka práci vo firme, ktorej bol spolumajiteľom, nepoznal význam slova nuda. Tu trochu voľného času, ktorá mu ostala, trávil väčšinou v spoločnosti priateľov, ktorí holdovali rovnakým záľubám, ako on. Už dávno si nedohodol schôdzku so ženou, vlastne ani teraz by nedokázal odôvodniť, čo to bolo za sila, ktorá ho donútila nahliadnuť na zoznamovacie inzeráty, ktorým sa vždy s určitou známkou nevôle vyhýbal. Teraz namiesto hľadania novej pracovníčky sedí v bare a čaká na zázrak.
Zázrak sa konal, aj keď to v tomto prípade trvalo dlhšie, ako je to zvykom. Stretnutia dvoch ľudí, ktorí netrpeli hmotnou núdzou, nedostatkom priateľov, ba ani nedostatkom príležitosti na zoznámenie, dopadlo nad očakávanie. Vilma usúdila, že sú aj príjemnejšie vecí, ako vyhrané súdne spory a starostlivosť o klientov, navyše pohrávala sa s myšlienkou dohoniť zameškané a svojím rodičom splniť dávny sen.
Dátum sobáša určili na výročie ich prvého stretnutia. Dlho utajovaná svadby, o ktorej vedel iba okruh najbližších príbuzných sa stala najväčšou udalosťou roka v dedine. V kostole sa zišla takmer celá obec. Všetci boli zvedaví na nevestu, no ešte viac na ženícha. Túžili spoznať človeka, ktorému sa podarilo vlákať do osídel lásky takú sebestačnú, racionálne zmýšľajúcu modernú ženu, akou bola ich Vilmuška, ktorej trvalo pomerne dlho kým zistila, že najväčším šťastím v živote je láska, a vôbec nie je podstatné, akým spôsobom sa k nej človek dopracuje.
 

Katalóg stránok