Olympia

Nenápadná dedinky na Peloponézskom polostrove, hojne navštevované turistami, kde sa prvýkrát v histórii ľudstva vzdal hold ľudskej šikovnosti a vytrvalosti olympijskými hrami –

 Dedinka Olympia začala písať svoju históriu 776 rokov pred naším letopočtom. Mocní vtedajšej doby dali na tomto mieste vybudovať nezvyčajný športový areál na počesť gréckych bohov. Tam sa začali konať športové hry v ktorých si tí najlepší z najlepších slobodných gréckych mužov mohli zmerať sily v behu, neskôr i v zápasení, boxe, jazde na koni, hode oštepom a hode diskom. Tieto hry mali ešte jeden obrovský význam, v čase ich konania boli pozastavené všetky bojové výpravy a vojny na území Grécka. Každý z účastníkov hier musel absolvovať desaťmesačnú prípravu. Ženy sa zápolenia nesmeli zúčastniť.

V časoch najväčšej slávy sa olympijská dedina pýšila Chrámom boha Dia (údajne sa tam nachádzal jeden z divov sveta – Diova zlatá socha vysoká 12 metrov) a Chrámom bohyne Héry (najstarší chrám v olympijskej dedine), v ktorých nádejní víťazi obetovali svoje dary najvyšším božstvám. Samotný pretek sa konal na “Stadione“, ktorý mal dĺžku viac ako 192 metrov. Zmestilo sa na naň viac ako štyridsaťtisíc divákov, ktorí na súťažiacich povzbudzovali z Kronovho vršku. Oproti ním sa nachádzali rozhodcovia, ktorí rozhodovali o víťazstve či porážke jednotlivých súťažiacich. Víťaz bol na záver pretekov ozdobený olivovým vencom a dostalo sa mu množstva pôct, tak isto aj mestu z ktorého pochádzal. Mesiac pred olympiádou sa súťažiaci pripravovali na jednotlivé disciplíny v tz. Gymnazióne, kde sa učili obratnosti a vytrvalosti tela, ale aj sile ducha. Oddych si potom mohli dopriať v tunajších kúpeľoch. V areály sa nachádzalo ešte množstvo stavieb slúžiacich na tréning, oddych či vzdávanie pôct bohom. O niekoľko desaťročí neskôr v blízkosti olympijskej dediny vznikol Hipodróm, kde sa konali preteky konských záprahov.

V piatom storočí nášho letopočtu boli olympijské hry zakázané a boli zničené všetky chrámy v ktorých sa uctievali pohanský bohovia. O storočie neskôr Olympiu dva krát zasiahlo zemetrasenie. Olympijská dedina sa na niekoľko storočí stratila spod nánosmi zeminy. V devätnástom storočí sa začalo na mieste olympijskej dediny s archeologickým výskumom. To čo sa podarilo odkryť pripomína zašlú slávu Olympie už iba v podobe zrúcanín pôvodných budov. Napriek starostlivosti archeológov ich zub času hlodáva z roka na rok viac. Časť zachránených artefaktov je uložená v neďalekom archeologickom múzeu. Práve tam sa nachádza aj maketa dediny z čias jej najväčšieho rozkvetu.

Prvé novodobé olympijské hry sa konali 6.-15. apríla 1896 v Aténach a na rozdiel od tých z minulého letopočtu mali medzinárodný ráz. V súčasnosti sa olympijské hry konajú každé dva roky, striedavo letné a zimné. Symbolicky sa olympijský oheň dodnes zapaľuje v gréckej Olympii (zapaľujú sa dva, druhý ako rezerva ak by jeden zhasol) a odtiaľ sa prenáša do miesta konania olympijských hier.

r. 2009