Osudová chyba

14.02.2010 12:11
Statný tridsiatnik mĺkvo sedelo v čakárni  transfúzneho oddelenia . Na jeho tvári bolo badať napätie a v oku sa mu leskla slza. Tušil, že raz príde čas zúčtovania, no ani vo sne ho nenapadlo, že to bude tak skoro a že účet bude taký vysoký.
Malebná dedinka pod Tatrami bola veľkým lákadlom pre turistov, no domorodým obyvateľom neposkytovala veľa možnosti na prácu. Nie div, že tá hŕstka práceschopných ľudí, ktorá tu ešte zostala, odchádzala za prácou do iných regiónov Slovenska. Fero bol výnimkou. Lipol k rodnej hrude a celkom slušné živobytie si zabezpečil práve jej obrábaním. Hranice regiónu prekročil iba raz v živote a ako sa neskôr ukázalo, bola to osudová chyba.
Mária Stajančová - príbeh - Osudová chybaKombajnisti z pod Tatier odchádzali každoročne na Žitný ostrov, pomôcť svojim kolegom pri zbere žltého zlata. Fero sa týchto brigád nezúčastnil ani raz a zrejme by to tak bolo ostalo navždy, nebyť zdravotných problémov  jedného z partie kombajnistov, ktorého bolo potrebné zastúpiť. Termín odchodu sa neodvratné blížil a jediný chlap v širokom okolí, ktorý bol schopný túto prácu zvládnuť, nemal ani najmenšiu chuť opustiť domov. Bol to domased, ktorého nikdy nelákal cudzí svet, navyše predstava  odlúčenia od manželky a detí, ho doslova desila. Ferovi priatelia vynaložili nemálo námahy, kým ho zlomili, no výsledok stál za to. Lepšieho kombajnistu polia Žitného  ostrova už dávno na svojich chrbtoch nenosili. Prešlo niekoľko dní a Fero si pomaly zvykal na novom mieste. V aklimatizácii mu zjavne pomáhali večery strávene pri sklenke dobre vychladeného zlatého moku, v spoločnosti veselej partie chlapov.
Do konca žatvy chýbalo už iba niekoľko dní, keď pri družnom rozhovore v krčme, padol návrh navštíviť hlavné mesto.  Fero neznášal ruch veľkomesta, napriek tomu, skôr ako sa nazdal, sedel v luxusnom bare, v centre Bratislavy.
Kolegovia si doberali Fera už hodnú chvíľu. Všetci  si všimli jeho zvýšený záujem o osamelú dámu sediacu opodiaľ.  Počiatočné rozpaky a výčitky svedomia sa snažil zahnať niekoľkými koňakmi, ktoré do seba vlial hneď po príchode. Želaný výsledok nedal na seba dlho čakať. Alkohol mu rozpálil nie len tvár, ale aj telo. Pri pohľade, na krásavicu  kyprých tvarov, zrazu úplne zabudol na manželku a deti, ktoré nechal pod Tatrami. Navyše bol presvedčený, že po troch týždňoch tvrdej driny a kúpania sa vo vlastnom pote, ma právo na trocha zábavy. Osamela slečna bez okúňania prijala pozvanie k susednému stolu a po krátkom čase hádzala na Fera rovnako ohnivé pohľady, ako on na ňu. V tesnej blízkosti sporo odetej krásavice, zemitý chlap z pod Tatier, niekoľko krát stratil reč a nebolo to to jediné o čo v ten večer prišiel. Záverečne exempore v hlavnom meste bolo nezabudnuteľné, najmä pre Fera, ktorý, ako jediný z partie, opustil bar v dámskej spoločnosti.
Život išiel ďalej. Fero sa vrátil domov. Niekoľko dní sa neodvážil pozrieť manželke do oči, no po čase sa všetko dostalo do starých koľají a z Fera bol znova vzorný manžel a otec. Na výlet do Bratislavy sa snažil zabudnúť. Všetko sa zdalo byť v poriadku, do chvíle, kým sa Fero neocitol na transfúznom oddelení, kde pravidelne chodieval darovať krv. Fero bol chlap, ako sa patrí. Nikdy nemal problém pri pohľade na biely lekársky plášť, no v ten deň sa mu podlomili  nohy a obchádzala ho nevoľnosť, keď mu po kontrolnom odbere krvi, ako jedinému, lekár nariadil opakovanie testov a neskôr aj kompletné vyšetrenie.  Jeho telom zalomcovala triaška a čelo mu zalial pot. Spomenul na noc plnú vášni, ktorú strávil v náruči neznámej krásavice. Nasledovalo niekoľko bezsenných nocí, kým  nad ním lekári  vyniesli ortieľ. Jeho tušenie bolo, bohužiaľ,  správne. Bol infikovaný vírusom HIV.  Manželka neveriaci krútila hlavou a slzy jej tiekli po tvári, keď sa jej Fero zdôveril so svojím zdravotným stavom. Keď priznal aj zdroj nákazy, hodila do neho porcelánovú vázu, ktorú jej kúpil k desiatemu výročiu sobáša. Z vázy ostala iba kôpka črepov. Z pekného manželského vzťahu Fera a jeho ženy, kôpka bolesti, ktorú si ponesie životom každý sám.
Fero nikdy nezabudne na svoje jediné pošmyknutie v živote. Jeho strhaná tvár a chradnúce telo mu to nedovolia ani na okamih. Za chvíľkovú rozkoš zaplatil úverom, ktorý bude splatený až v posledný deň jeho života.
 

Katalóg stránok