Otec neznámy

14.02.2010 12:13
Postaršia žena uprela skúmavý pohľad na svoju jedinú dcéru, ktorá už dobrých desať minút, duchom neprítomne, premiešavala polievku v tanieri. Jej správanie sa v posledných týždňoch zmenilo na nepoznanie. Žena tajne dúfala, že túto zmenu má na svedomí únava z niekoľkomesačnej driny, ktorej bola jej dcéra pred nedávnom takmer denno-denne vystavená pri práci na plantáži. Rozum  jej však našepkával niečo iné. Keď dievča váhavo vložilo prvé sústo do úst a vzápätí vybehlo z kuchyne, žena si rukami zakryla tvár a srdcervúco sa rozplakala.
Ivana sa narodila ako nemanželské dieťa, žene ktorá už ani nedúfala, že niekedy bude držať v náručí vlastného potomka. Mala takmer štyridsať, keď si z pôrodnice odniesla malý uzlíček, ktorý sa neprestajne dožadoval jej pozornosti. Svojím tehotenstvom pobúrila osadenstvo rodnej dediny natoľko, že po niekoľkých mesiacoch bola nútená opustiť rodičovský dom a odsťahovala sa do mesta. Život obetovala dcére, ktorá iba zriedkakedy pocítila, že jej chýba otec. Napriek veľkému vekovému rozdielu, vzniklo medzi matkou a dcérou silne  citové puto, ktoré pretrvalo až do dospelosti. Po ukončení školy bola Ivana pevne rozhodnutá aspoň čiastočne oplatiť matke jej starostlivosť. Vo firme kde sa zamestnala si síce vážili jej pracovitosť, no jej finančné ohodnotenia iba o niekoľko stoviek presahovalo životné minimum. Sotva jej to vystačilo na pokrytie vlastných potrieb. O podpore matky nemohlo byť ani reči. Ivana sa po dlhých úvahách rozhodla vycestovať do zahraničia za prácou. Vedomá si rizík, ktoré obnáša práca na čierno, odišla do Talianska. Cieľom jej cesty bol ďaleký juh, kde sa práve začínal  zber rajčín. Ivanina batožina bola preplnená  množstvom potravín a myseľ túžbou spoznať miesta, ktoré boli svedkami významných historických udalosti. O kráse južanskej prírody zapochybovala hneď po príchode na miesto, ktoré sa malo stať jej prechodným domovom. Umelo vybudovaná osada, obydlia ktorej tvorili desiatky mobilných buniek, ani náznakom nepripomínala krajinu, o ktorej Ivana snívala. Pri pohľade na spoločné sprchy a WC, ktoré nespĺňali ani základné hygienické normy, sa Ivanine ilúzie o neodolateľnosti tejto krajiny nadobro rozplynuli. Jej najbližšími príbuznými sa na niekoľko mesiacov stalo šesť dievčat z bývalého východného bloku s ktorými sa delila o strechu nad hlavou. Dvanásť hodinový pracovná čas s hodinovou prestávkou, počas ktorej bolo potrebné nie len utíšiť vyhladnutý žalúdok, ale dopriať aspoň chvíľu odpočinku aj uboleným údom, dal dievčatám poriadne zabrať. Pracovalo sa šesť dní v týždni. Nedeľa bola jediným dňom kedy nebolo potrebné vstávať skoro ráno a celý deň sa plahočiť na plantáži. Ivana rýchlo vymenila svoje cestovateľské plány za vylihovanie v posteli, kde si liečila svoje prácou ubolene telo. Nie raz si pri tom spomenula na pohodlný život po maminom boku. Trvalo niekoľko týždňov kým sa organizmus prispôsobil tvrdým podmienkam a únava tela nebola taká citeľná. Dievčatám sa konečne podarilo odtrhnúť zrak od rajčín a rozhliadnuť sa po okolí.  Ich pozornosť, okrem iného, upútali aj miestni dobre stavaní chlapi o lichôtky ktorých dlho nejavili žiaden záujem. Cudzinky a domorodci začali tráviť čas po práci spoločne. Miestom ich stretávania sa stala miestna krčme, kde viedli siahodlhé debaty o živote a zaháňali smäd dobre vychladeným  pivom, alebo vínom, po konzumácii ktorého aspoň na chvíľu zabudli na úmornú brigádnickú prácu.  Ivanina znalosť taliančiny sa sotva dala zhodnotiť ako priemerná, napriek tomu komunikácia s Markom, uhrančivý pohľad ktorého tak často cítila na svojej tvári, jej nerobil problémy. Výzor Apolóna a džentlmenské vystupovanie ho priam predurčovali na dobýjanie ženských sŕdc. Netrvalo dlho a v sieti jeho osídiel sa ocitla aj Ivana. Chvíle trávené v jeho spoločnosti plynul akosi rýchlejšie a aj oberanie rajčín sa zrazu zdalo celkom znesiteľné. Ivanin pobyt v zahraničí sa pomaly chýlil ku koncu. Napriek Markovým ubezpečenia, že vzdialenosť nemôže byť prekážkou ich vzťahu, do duše zamilovanej dievčiny sa vkradol smútok. Posledná spoločné prebdená noc bola plná sĺz i sľubov.
Ivanine ranne nevoľnosti a sklesla nálada nemohli ostať dlho bez matkinho povšimnutia. Časté  telefonáty a zaslzené oči dávali tušiť, že niečo nie je v poriadku. Keď sa konečne odhodlala položiť  Ivane otázku, na ktorú tušila odpoveď, Ivana bola v treťom mesiaci tehotenstva. V zapätí prezradila aj meno otca, bohužiaľ iba krstné. Zaujímať sa o jeho priezvisko ju v čase ich zoznámenia vôbec nenapadlo. Koniec - koncov mala jeho telefónne číslo. Marko sa Ivane z času na čas ozval. Pri jednom z takýchto telefonátov mu Ivana prezradila, že je tehotná.  Zrejme to bola chyba, pretože to bol ich posledný spoločný rozhovor. Od toho dňa s Ivanou komunikovala už iba jeho staršia sestra, ktorá navrhla Ivane aby pricestovala do Talianska, tam vraj všetko vyriešia. Markove správanie zaskočilo Ivanu natoľko, že upadla do depresie a začala uvažovala o potrate. Ivanina mama sa už nemohla pozerať na svoju utrápenú dcéru. Pred jej očami sa znova odvíjal príbeh z pred rokov s tým rozdielom, že ona ani na chvíľu nepochybovala o správnosti svojho rozhodnutia ponechať si dieťa. Bol najvyšší  čas na dôverný rozhovor.
Ivana porodila dievčatko. Zmenila si telefónne číslo a pre istotu nepreberala ani hovory z  neznámych čísel. Jej život sa zmenil od základov.  Jedinou životnou oporou sa jej opäť  stala matka. Ivanin plán finančnej podpory vypálil celkom opačne, ako predpokladala. Rodina sa rozrástla o ďalšiu členku  v rodnom liste ktorej kolónka s údajmi o otcovi zostane navždy prázdna. Kto vie čo jej osud nadelí, či bude kráčať v šľapajach svojej mamy a starej mamy, alebo sa jej podarí spoznať človeka, ktorý bude na svojho potomka hrdý a okrem iného mu dá aj svoje priezvisko.

Katalóg stránok