Stretnutie po rokoch
12.03.2010 15:56
Bol už neskorý večer, keď mladá žena zastala pred bránou miestneho cintorína. V nemom úžase pozorovala stovky žiariacich sviečok, ktoré dodávali tomuto miestu takmer magickú podobu. Po mnohých rokoch opäť stála na tomto mieste práve v deň určený spomienke na zosnulých, aby vzdala hold osobe jej srdcu tak blízkej.
Kristína už od malička lipla k svojej mame viac, ako to bolo obvykle. V jej náruči často hľadala ochranu pred prísnym otcom, ktorý sa jej len zriedka kedy prihovoril milým slovom. Úspešný klavírny virtuóz zjavne uprednostňoval spoločenský život pred rodinou. Plným priehrštím užíval pôžitky, ktoré k takému životu patrili. Práve jeho nezáujem o rodinu bol najčastejším dôvodom hádok medzi manželmi. Napriek tomu Kristína otca tajne obdivovala, pretože rovnako ako on, milovala hru na klavír. Chvíle, keď obidvaja sedeli za klavírom a dorozumievali sa iba hudbou, patrili k najkrajším v jej živote. Hudba bola jediným jazykom, ktorým vedeli títo dvaja komunikovať. Nanešťastie ani táto komunikácia netrvala dlho. Na naliehanie otca, Kristína ako desaťročná, vymenila klavír za violončelo. Toto hudobné monštrum, ako ho nazvali jej spolužiaci, jej spôsobilo veľa bolesti i sĺz. Trvalo niekoľko dlhých rokov, kým si obľúbila tento nástroj a kým zaujal v jej srdci rovnaké postavenie, ako milovaný klavír. Kristína úspešne ukončila štúdium na konzervatóriu a v zapätí získala miesto violončelistky v orchestri. V hudobnej brandži sa jej darilo. Horšie na tom boli rodinné vzťahy. Otec, nenapraviteľný sukničkár, nadviazal vážny vzťah s mladučkou kolegyňou, čo veľmi naštrbilo, už aj tak dosť labilný vzťah otca a dcéry. Kristína sa nevedela zmieriť s tým, že jej otec, nedbajúc na možné následky, vyvádzal ako pubertiak. V euforickom opojení sa zmietalo nie len jeho telo, ale aj myseľ, inak by iste nebol vymenil manželku a dcéru za vidinu dokonalého vzťahu s príťažlivou mladou ženou, ktorá síce toho o živote veľa nevedela, ale už dávno jej bolo jasné, že peniaze hýbu svetom. Kristína veľmi ťažko znášala otcov odchod z domu. Ešte ťažšie pohľad na chradnúcu matku, ktorá sa nevedela zmieriť s manželovou zradou. Zanevrela na celý svet a niekoľko mesiacov po jeho odchode ho dobrovoľne opustila. Kristína a niekoľko príbuzných ju odprevadilo na miestny cintorín. Jej telesnú schránku uložili pod košatý strom v kúte cintorína. Tam bolo vyhradené miesto pre samovrahov. Kristínou lomcovala nenávisť a túžba po pomste. Len ťažko sa to dalo zakryť. Odzrkadlilo sa to aj na jej hudobnom prejave a hrozilo jej prepustenie. Pomohla náhoda. Kristína ešte v čase štúdií získala niekoľko prestížnych medzinárodných ocenení. Vďaka tejto skutočnosti jej bolo ponúknuté niekoľko mesačné angažma v Taliansku. Ponuka vskutku lákavá, najmä ak človek túži zabudnúť.
Kristínini kolegovia si už ladili hudobné nástroje, kým ona ešte stále stála pred otvoreným šatníkom a rozmýšľala, čo si v ten slávnostný večer oblečie. Po koncerte sa konala recepcia a Kristína chcela vyzerať čo najlepšie. Mladá violončelistka, v ten večer, zaujala publikum a nebolo to iba oblečením. Famózne tóny zaznievali sálou a prenikali poslucháčom priamo do duše. V ten večer vydala zo seba maximum a keď doznela posledná skladba, spokojná sama so sebou, ďakovala prítomným za prejavy pochvaly. Zrak jej pri tom padol do prvého radu. Ortodoxní milovníci hudby neúnavne aplaudovali. Týmto spôsobom žiadali prídavok. Kristína sa neubránila slzám dojatia, už –už by sa bola dala prehovoriť na prídavok, nebyť človeka v prvom rade, ktorý nielenže nepovstal ako ostatní, ale ani netlieskal. Na jazvou označenej tvári mu však pohrával spokojný úsmev. Keď si všimol Kristínin záujem rýchlo sklopil hlavu.
Recepcia bola rovnako veľkolepá, ako koncert. Spolu s ňou sa skončilo aj jej angažma, ktoré sa z niekoľkých mesiacoch predĺžilo na niekoľko rokov. Bola to dostatočné dlhá doba na to, aby nenávisť kolujúca v srdci mladej ženy utíchla. Možno vďaka milým ľuďom, ktorými bola obklopená celý ten čas a možno sa iba potvrdila stará pravda, že čas zahojí všetky rany. Návrat domov nebol ľahký, no Kristína sa naň tešila ako malé dieťa a nakoniec ho zvládla bez väčších problémov. Čas plynul a zdalo sa, že všetko je v poriadku. Všetci si to mysleli, iba Kristína vedela, že to nie je pravda. Dlhých desať rokov nepočula o otcovi. Vytratil sa nie len z jej života, ale už niekoľko rokov o ňom nebolo počuť ani v muzikantských kruhoch. Navyše blížil sa november, čas spomienok, nostalgie a často aj sĺz.
Kristína mala za sebou ťažký deň. Keď sa blížila k cintorínu bola už takmer tma. Napriek tomu, že bol dobre osvetlený pocítila úzkosť. Golier na kabáte si vyhrnula ku krku a pridala do kroku. Nevšímajúc si okolie zamierila na opačný koniec cintorína. Bola iba niekoľko metrov od cieľa, keď zbadala siluetu človeka stojaceho pri maminom hrobe. Na chvíľu zaváhala. Odhalenie, že nie je jedinou osobou, ktorá navštevuje tento hrob ju zarazilo. Trochu prekvapená, trochu zvedavá, vykročila k neznámej osobe. Zdalo sa, že svojim príchodom zaskočila návštevníka rovnako ako on ju. Slušne pozdravila, no dotyčný iba niečo zamrmlal a bez toho, že by na ňu čo i len pozrel odišiel. Kristína sa v zapätí rozbehla za ním a trocha drastickým spôsobom ho chytila za ruku. Potom sa ho spýtala čo hľadal pri hrobe jej matky . Muž si sňal klobúk a pozrel na Kristínu. Pred ňou stál človek s jazvou na tvári. Ten istý, ktorý jej na koncerte ako jediný netlieskal. Zrazu si uvedomila, že ruka, ktorú drží v dlani je akási chladná. Cítila sa previnilo, keď zistila, že v ruke drží protézu. Ešte horšie to bolo po zistení, že jej majiteľom je jej otec. Veľmi sa zmenil od ich posledného stretnutia. Pri dopravnom nešťastí utrpel nie len množstvo popálenín, ale prišiel aj o ruku. Tým sa definitívne skončila jeho sľubná muzikantská kariéra. Mladá milenka nestála o mrzáka so znetvorenou tvárou. Opustila ho bez milosti, ako on svoju manželku. Ostal úplne sám. Jeho jedinou radosťou bolo sledovať dcérin umelecký rast a tešiť sa z jej úspechov. Za posledné roky nevynechal takmer žiaden z jej koncertov. Osobnému kontaktu sa vyhýbal. Bál sa výčitiek i odmietnutia. Z času na čas navštívil hrob manželky a prosil ju o odpustenie. Stal sa z neho samotár, ktorého jedinou túžbou bolo zmieriť sa s dcérou.