Truhlica šťastia

Muž v najlepších rokoch, sediaci v odľahlom kúte reštaurácie nespúšťal zrak zo zázračnej skrinky s priehľadným sklom, ktorá práve vychrlila peknú kôpku mincí do priečinka určeného na tento účel.

„Mať takú skrinku doma, mal by som po problémoch,“ pomyslel si v duchu. Vstal zo stoličky, nervózne uhasil ohorok z cigarety, ešte raz pozrel na skupinu ľudí stojacích pri objekte jeho záujmu a potom... Potom vykročil na cestu, ktorá často pripomína bludisko, kde jedinou záchranou je nájsť ten správny východ.

Jožo si pri preberaní vysokoškolského diplomu predstavoval svoju budúcnosť a s ňou spojenú kariéru stavebného inžiniera príliš jednoducho. Štúdiom, ktorému venoval najkrajšie roky života, si zabezpečil základný rozhľad o tomto obore, a rodinným konexiám vďačil za perspektívne miesto, ktoré mu malo zabezpečiť bezstarostnú budúcnosť a dostatok financií. Zdalo sa, že Jožo patrí medzi vyvolencov osudu. Hneď po ukončení základnej vojenskej služby síce nastúpil za rysovaciu dosku, no každému bolo jasné, že stihol za dva roky to, čo sa niekomu nepodarí za celý život. Nie lenže získal závideniahodné postavenie, ale stihol sa aj oženiť a zabezpečiť si potomka, nad kolískou ktorého sníval o svojej skvelej budúcnosti. Škoda len, že do života mu zasiahol neprajný osud a zabrzdil jeho sľubne sa vyvíjajúcu kariéru.

Ten osudný november zmenil nie len smerovanie krajiny, ale natrvalo poznačil aj Jožov osud. Zanietený zástupca starého režimu, nekompromisný riadiaci káder sa ocitol medzi prvými na zozname nezamestnaných. Napriek tom, že sa po niekoľkých mesiacoch vrátil naspäť za rysovaciu dosku, strata postavenie a stým súvisiacich výhod mu zožierala nie len myseľ, ale vplývala aj na jeho rodinný život. Uťahovanie opaskov sa stalo moderným pojmom, no zvyknúť si na prepočítavanie každej koruny v domácnosti, ktorá nikdy pred tým netrela núdzu, to malo ďalekosiahlejšie následky, ako Jožo predpokladal. V základoch sa otriasala nie len jeho kariéra, ale aj vzťah so ženou, ktorú miloval. Manželské hádky boli na každodennom poriadku a príčina bola stále ta istá, neschopnosť manžela získať zamestnanie v ktorom by dokázal zúročiť svoje niekoľkoročné štúdium a získať stratené postavenie. Nápad založiť súkromnú firmu sa nezrodil v jeho hlave, ale podobne ako väčšina ostatných, skŕzol v hlave jeho manželky Jitky, ktorá v jeho realizácií videla spôsob ako konečne nadobudnúť nejaký majetok a opäť zaujať miesto na spoločenskom rebríčku, ktoré im niekedy patrilo. Zastavala  názor, že Jožovi stačí na uskutočnenie tejto predstavy oprášiť si v škole nadobudnuté vedomosti a zohnať nejakých klientov. Pre začiatok môže projektovať doma. Intuícia Jitku nesklamala. Jožo už o niekoľko mesiacov počítal peniaze za prvý projekt a na stole mu už ležalo niekoľko ďalších. Jožovi sa opäť začalo dariť, čoho dôkazom bola nová rodinná vila postavená v jednej z najlukratívnejších časti mesta, navyše do rodiny pribudol ďalší potomok, ktorého bolo treba zabezpečiť. Jožo deň čo deň premeriaval, prepočítaval a dával na papier predstavy klientov túžiacich po rodinnom hniezde.

Prešlo niekoľko rokov. Jitka, znudená životom žienky domácej, zatúžila po sebarealizácií, ku ktorej jej mal dopomôcť pomerne riskantný projekt, ktorého zameraním bola výstavba niekoľkých bytových jednotiek určených pre solventnejších zákazníkov. Jožo vyhotovil plány, starí známi orodovali na príslušných miestach a mocní tohto sveta pomohli nie len so schválením projektu, ale našli aj vhodné miesto na jeho realizáciu. Po niekoľkých mesiacoch boli k dispozícií všetky potrebné povolenia, doklady a hlavne pôžička za ktorú sa zaručili vlastným domom. Výstavba sa sľubne rozbehla aj napriek tomu, že väčšina pôvodných záujemcov od obchodu ustúpila vďaka astronomickej sume na akú sa konečná cena bytu vyšplhala. Tých niekoľko záujemcov, ktorým nerobilo problém poskytnúť hotovostnú zálohu, nevytrhli Joža a Jitku z problémov, práve naopak. Časť ich peňazí putovala do vreciek osobám, ktoré dopomohli schváliť tento projekt a zvyšok pohltili všakovaké splátky a kúpa pozemku. Hotovosť sa minula a malý záujem o tento projekt spôsobil dlhy v splácaní pôžičky. A tak sa stalo, že Jožo  vďaka nápadu svojej manželky bol zavalený dlžobami natoľko, že prišiel nie len o svoje dobré meno v brandži, ale aj o strechu nad hlavou. Navyše hrozil mu súd za spreneveru cudzieho majetku.

Jožov otec robil všetko možné aj nemožné, aby sa jeho syn nedostal za mreže. Prosil, sľuboval a všade za sebou zanechával stopy v podobe nenápadných obálok, obsah ktorých natoľko obmäkčil ľudí disponujúcich osudom obžalovaného, že nakoniec dostal iba podmienečný trest. Jožo síce získal slobodu, no jeho meno v podnikateľských kruhoch nadobro stratilo cveng a jeho veritelia sa postarali o to, aby sa už nikdy nemohol spokojne spávať. Situáciu nezvládala ani Jitka, ktorá nebola ochotná natrvalo zakotviť v prenajatej garzonke, obklopená obyčajnými smrteľníkmi, ktorí nedokázali vyžiť od výplaty do výplaty. Vždy bola ambiciózna, tak jej neostávalo nič iné iba poobhliadnuť sa po náručí, ktorej majiteľ netrpel finančnými suchotami, a tak si zabezpečiť svoju budúcnosť. Jedného pekného dňa sa zbalila a odišla spolu s deťmi, nechajúc Joža napospas osudu.

Jožo, bezcieľne sa potulujúci po meste, z času na čas nakukol do nejakého lokálu. Na alkohol sa nedal, nikdy mu príliš nechutil. Zo začiatku navštevoval tieto podivné miesta z dôvodu získania zamestnania, po čase však rezignoval a návštevy rôznych lokálov znamenali pre neho zabíjanie času, ktorého mal nadbytok. Často sedával sám v ústraní pohostinstiev a pozoroval ľudí. V to osudné popoludnie jeho myseľ znova zachvátila depresia, jedna z jeho najväčších nepriateliek. Pri pohľade na skupinu chlapcov tlačiacich sa okolo hracieho automatu, v ňom znova skŕzla nádej, alebo skôr presvedčenie, že práca nie je jedinou cestou k získaniu peňazí. Od toho dňa Jožo deň čo deň stál pri automate a kŕmil ho mincami, ktoré boli určené na jeho prežitie. Z času na čas sa na neho usmialo šťastie, ale to bolo rovnako pominuteľné, ako mince, ktoré vhadzoval do truhlice v ktorej, ako si myslel, sa skrývalo jeho šťastie.