Rhodos
12.03.2010 16:36
Mýtmi opradená história pozostatky ktorej dodnes lákajú tisícky turistov z celého sveta, geografická poloha predurčená na nasávanie slnečného tepla a jedna z mála legálnych drog, ktorá síce dokáže vyprázdniť peňaženku, no dušu zanecháva rovnako čistú ako je ona sama - more. To sú v spojení s úslužnosťou a pohostinnosťou domorodcov dôvody prečo sa oplatí navštíviť tento nevšedný kúsok zeme nazvaný - RHODOS.
PRÍŤAŽLIVOSŤ, VÔŇA, SLÁVA
Rhodos je najväčším z dvanástich ostrovoch patriacich k súostroviu Dodekanésos. Jeho rozloha je necelých 14 000 km², napriek tomu na svojich slnkom vyprahnutých zemských pleciach poníma históriu starú dva a pol tisícročí. Svoj trvalý domov tu ma deväťdesiattisíc obyvateľov, z toho polovica žije v hlavnom meste rovnakého názvu ako je názov ostrova. Palmy, platany, ibišteky i figovníky robia ostrov príťažlivejším. Pomarančovníky, eukalypty, tymian, rozmarín, či levandule zase voňavejším a olivovníky s vinnou révou, pretavené na olej a víno, ho preslávili aj v zahraničí. Stáda čiernych kôz pasúcich sa na tunajších pahorkoch priťahujú objektívy fotoaparáty rovnako ako oslíky, ktoré na miesta nedostupné pre dopravné prostriedky privážajú turistov na svojich chrbtoch.
DEDIČSTVO
Prvé zmienky o ostrove siahajú do piateho storočia pred Kristom, keď na ňom Gréci založili mesto Rhodos. Vďaka výhodnej geografickej polohe sa ostrov snažilo podmaniť množstvo národov. Arabi, Janovčania, Rimania, Byzantínci i Turci pobudli istý čas na tomto mieste o čom svedčia nielen historické zápisky, ale hlavne znaky im vlastných kultúr, ktoré ostali roztrúsené po celom ostrove v podobe stavebných štýlov alebo zvyklostí, ako dedičstvo pre ďalšie generácie. Priaznivý vplyv na rozvoj ostrova mal rytiersky rád Johanitov, ktorý sa zaslúžil o výstavbu hlavného mesta.
OSTROV ZALIATY SLNEČNÝM SVITOM
Ostrov má bohatú nie len históriu, ale aj mytológiu. Pri jej skúmaní sa môžeme preniesť až na bájny Olymp, kde bohovia poťahovali za nitky osudu niekdajších hrdinov, odvahou a skutkami ktorých sa dodnes pýšia domorodci, a turisti o nich so zatajeným dychom počúvajú. Jeden z týchto mýtov tvrdí, že sám veľký Zeus daroval tento ostrov bohu slnka Héliovi, ktorý ho zalial slnečným svitom a pomenoval ho podľa svojej manželky Rhode. Pri tristo slnečných dňoch ročne, ktoré tento ostrov má, nie je problémom podľahnúť tejto teórii a zameniť si skutočnosť s mytológiou.
HISTÓRIA VOTKANÁ DO GOBELÍNU, ALEBO RHODSKE GULE
Kým bájni hrdinovia sa držali pri živote vďaka priaznivo nakloneným božstvám, tí súčasní prežívajú hlavne vďaka práci. V prímorských častiach ostrova je hlavným zdrojom obživy cestovný ruch. Rozmanitosť služieb a ich vysoká úroveň sú dôvodom prečo je táto destinacia hojne navštevovaná.
Vo vnútrozemí akoby sa čas zastavil. Turisti sa často a radi zastavujú v tavernách rodinného charakteru, kde iba ťažko odolajú miestnym gurmánskym špecialitám, akými sú gyros, souvlaki, či povestný grécky šalát dochutený jogurtom a czacikmi. Známe grécke „ija mas“- na zdravie, tu môžete počuť pri ochutnávke moku zrodeného z miestnej révy a horúceho slnka. Dobré hodovanie si ťažko predstaviť bez muziky. Clivé balady o vlasti, či stratenej láske sprevádzané najznámejším miestnym nástrojom buzuki, doplnené kreáciami národného tanca camikos, sú nevšedným zážitkom pre každého turistu. Koberce a gobelíny do ktorých miestne ženičky votkali kus histórie sú jedinečnou spomienkou na príjemne strávené chvíle. Pre tých mlstnejších je v ponuke med lahodnej chuti, často zmiešaný s orieškami, či rhodskymi guľami / arašidové oriešky obalené v skaramelizovanom cukre a sezame /. Menej originálnym, ale stále obľúbeným suvenírom je fľaša miestneho destilátu s príchuťou anízu zvanej Ouzo.
MIESTA, KTORÉ TURISTI NEOBCHÁDZAJÚ
Máloktorý z turistov pri potulkách ostrovom obíde hlavného mesta ostrova Rhodos, ktoré bolo založené 408 rokov pred n.l.. Staré mesto je obohnané kamenným múrom, za ktorým sa ukrýva niekoľko palácov, chrámov, obydlí, alebo ich zrúcanín, ktoré boli nemými svedkami niekdajších udalosti. Tie sa dajú čiastočne dešifrovať vďaka historickým zápisom, či muzeálnym pozostatkom. Ak k tom návštevník použije aj vlastnú fantáziu, nie je pre neho problém ocitnúť sa Akropole, Paláci veľmajstrov, či Amfiteátri v čase ich najväčšej slávy. V miestnom prístave kotvia lode a jachty z rôznych kútov zeme. Nová moderná časť mesta je plná bánk, obchodov, taverien a zábavných podnikov, lákajúcich turistov rôznych zameraní.
Mesto je známe aj vďaka Rhodskému kolosu - tridsaťdva metrov vysoká bronzová socha boha Hélia sa údajne vypínala nad vstupom do miestneho prístavu a patrila k siedmim divom sveta. Dnes to miesto pripomínajú dva stĺpy na ktorých sa vypínajú bronzové sochy jeleňa a lane.ávania o časoch dávno minulých. Mestečko je spleťou úzkych uličiek s množstvom taverien, obchodíkov i butikov, ktoré sú postrachom pre peňaženky turistov.
Na ostrove sa nachádza pozoruhodné Údolie v ktorom sa počas letných mesiacov zdržiava množstvo motýľov. Pohľad na divadelné predstavenie, protagonistami ktorého sú zoskupenia rôznofarebných okrídlencov predvádzajúcich svoje akrobatické kúsky, je pastvou pre oči turistov.
Prasonisi je najjužnejšie a zároveň najveternejšie miesto ostrova, kde sa stretávajú dva moria, pokojnejšie Egejské a búrlivejšie Stredozemné. Je rajom pre milovníkov surfovania. Oplatí sa tam zájsť aj vyznávačom pevnej pôdy pod nohami. Možno si tam uvedomiť krásu a zároveň aj nespútanú silu živlu zvaného more.
Aj Osamotená hora prilákala do svojho náručia už nejedného turistu. Kopec, na ktorom sa z jednej strany nachádzajú zvyšky chrámu bohyne Atény, kostol i kláštor radu Johanitov a na opačnej vyhliadková veža v tvare kríža, ku ktorej vedie cesta lemovaná štrnástimi zastaveniami z nového zákona, bol svedkom množstva ľudských osudov i dejinných zmien.
TROJGENERAČNÉ STROMY
Na ostrove sa nachádza viac ako dva miliónov olivovníkov, ktoré rastú v úhľadných šíkoch miestnych plantáži. Málo kto vie, že olivovník je trojgeneračný strom. Dedo olivovník zasadí, otec sa o neho stará, ale až vnuk pozbiera prvú úrodu, takže pestovanie tejto vzácnej plodiny, ktorej vraj miestni vďačia za dlhovekosť, je nie len náročné, ale aj zdĺhavé.
ZAUJÍMAVOSTI
Náboženstvo
Deväťdesiat sedem percent obyvateľov ostrova sa hlási k ortodoxnému pravoslávnemu náboženstvu. Po celom ostrove je vystavených množstvo kostolíkov a kaplniek. Na znak vďaky ich často stavali obyvatelia aj na súkromných pozemkoch. Je ich tu vraj 293.
Veľká noc
Je pre miestnych najväčším sviatkom v roku. Sú to výsostné rodinné sviatky. Vyvrcholením ktorých je sobotňajšia nočná omša, z ktorej veriaci odchádzajú so zapálenými sviečkami. Po návrate domov jedia polievku z jahňacích vnútorností. Vajíčka farbia iba na červeno. V nedeľu všade hraje hudba a oslavuje sa.
Vianoce
Slávi sa iba Silvester. Celá rodina je doma. Reštaurácie sú zatvorené. Deťom nosí darčeky sv. Vasilis.
Svadba
Množstvo hostí na typickej rhodskej svadbe sa pohybuje od sto do tristo. Na dedine sa vystavuje výbava nevesty, ktorú si dedinčania chodia prezerať. Zároveň prinášajú do domu nevesty hrnček ryže a hrnček cukru ako symbol šťastia pre budúcich manželov. Svadobné hostina sa začína okolo šiestej v podvečer a končí na ďalšie ráno okolo ôsmej. Vydaté ženy často opúšťajú zamestnanie a venujú sa často opúšťajú zamestnanie a venujú sa rodine.
Krstiny
Krst je významným dňom v živote každého novorodenca, on to pravda ešte nevníma, o to intenzívnejšie si to uvedomujú jeho rodičia, preto tunajší oslavujú krstiny tri dni a tri noci. Novonarodeniatku sa odstrihnú tri vlasy - za otca, syna a ducha svätého, aby dieťa ochránili od všetkého zlého.
r. 2008
