Vyšná Šebastová

12.03.2010 16:39
Táto stránka je tak trocha recesia. Už sme si zvykli, že nás láka najmä to čo je vzdialené a malo dostupné. Tak ma napadlo zaradiť medzi cestopisy aj čo-to o dedine v blízkosti Prešova, ktorá je nateraz mojim domovom. Tak si budem istá, že Tí, ktorí na tieto stránky zablúdili čisto náhodou a nebudú spokojní s ich obsahom rozšíria si aspoň znalosti z geografie Slovenska a nadobudnú vedomie, že medzi dediny na Slovensku patrí aj jedná s názvom - Vyšná Šebastová

 

Všeobecne

Obec Vyšná Šebastová sa rozprestiera v severnej časti Košickej kotliny, pod úpätím Slanských vrchov. Leží na 49o sev. zem. šírky a 21o 35´ vých. zem. dĺžky. Jej geografický stred sa nachádza v nadmorskej výške 370 m. Súčasťou obce je osada Severná vzdialená asi 1km na severovýchod. Od okresného mesta Prešov ju delí necelých 8 kilometrov. Najbližším hraničným miestom je Ukrajina vzdialená 75 km. Chotár Vyšnej Šebastovej susedí smerom na východ s chotárom Podhradíka, smerom na západ s chotárom Nižnej Šebastovej, smerom na sever s chotármi Kapušian a Okružnej, smerom na juh s chotármi Teriakoviec a Ľubotíc. Cez obec preteká potok Šebastovka, ktorý pramení v Slanských vrchoch a na katastrálnom území Ľubotíc sa vlieva do rieky Sekčov. V obci je okolo 260 obytných domov v ktorých žije približne 1040 obyvateľov prevažne slovenskej národnosti. V areály obce v lokalite Maglovec sa nachádza lom na ťažbu kameňa. Obec od svojho vzniku prešla mnohými vývojovými etapami, ktoré vám chceme priblížiť na nasledujúcich stránkach.

Názov obce

Názvy obcí a miest boli v minulosti často odvodzované od daností typických pre tú -ktorú lokalitu. Bystrina vyvierajúca z útrob Slanských vrchov, pretekajúcou úžľabinou Dubovej a Hájovej hory, ktorú Maďari nazvali „Sebes“, čo v preklade znamená bystrí, sa pravdepodobne stala zdrojom názvov všetkých obci ležiacich v jej povodí. Patril medzi ne aj Vyšní Felso Sebes, ktorého názov prešiel niekoľkými zmenami, kým v r. 1948 nadobudol dnešnú podobu Vyšná Šebastová. Napriek tomu starší občania používajúci šarišské nárečie aj dnes preferujú názov Vyšný Šebeš.

História

Podľa dostupných historických zdrojov prvú osadu na území dnešnej Vyšnej Šebastovej založili osadlíci v druhej polovici 13. st.. Pravdepodobne to boli želiari, ktorí sa zaoberali poľnohospodárstvom a záhradníčením. Majetok rozprestierajúci sa na tomto území patril šarišskému županátu. Neskôr majetok niekoľko krát menil majiteľov. V kráľovskej listine z r. 1315 sa prvýkrát spomína hrad Šebeš / castro Sebus /. Tento hrad bol vystavaný z kameňa v r. 1307 – 1315 na kopci zvanom Mačka, v nad. výške 529m v blízkosti osady Šebešváralja / dnešný Podhradík – obec susediaca s V. Šebastovou /. V 14 – 16 st. patrilo k hradu rozsiahle panstvo, na ktorom sa neskôr často striedali vlastníci. Po niekoľkoročných naťahovačkách medzi Šebešiovcami a mestom Prešov o hranice majetku, bola r. 1550 proti hradu Šebeš. vyslaná trestná výprava, ktorej sa zúčastnili aj prešovský mešťania. Osadenstvo hradu nemalo šancu uspieť proti presile a tak sa majiteľ hradu František Šebeš rozhodol kapitulovať. Týmto rozhodnutím zachránil životy svojich poddaných, no o ten svoj prišiel, keď ho útočníci obesili spolu s kastelánom hradu Mikulášom Gergelackým, na trám hradnej brány. Hrad bol vyrabovaný a vypálený. V nasledujúcich rokoch sa nikto nepokúsil o obnovu hradu a v súčasnosti sú na mieste, kde voľakedy stál, badateľné iba nepatrné zvyšky obvodových múrov. Začiatkom 17. st. sa Šebeš rozvinul na najväčšiu osadu v okolí. Obyvatelia sa venovali hlavne poľnohospodárstvu a chovu dobytka.

Dvadsiate storocie

Začiatkom 20. st. plynul život vo Vyšnej Šebastovej vcelku pokojne. Obyvatelia sa venovali prácam okolo statku a na poli. Medzi najčastejšie pestované plodiny v tom čase patrili ovos, raž, jačmeň a zemiaky. V stajniach nesmel chýbať rožný statok a ošípané s ktorými tunajší gazdovia úspešne obchodovali na jarmokoch po širokom okolí. Rutinný život v dedine z času na čas narušila silná búrka s krupobitím alebo požiar, teda udalosti, ktoré za sebou zanechávali nielen skazu materiálnu, ale často aj obete na ľudských životoch. V r. 1914 do života obyvateľov vtrhol ďalší fenomén - vojna. Štát začal s rekvírovaním obilia i dobytka pre potreby armády. Kvôli nedostatku potravín boli vládou zavedené tri bezmäsité dni v týždni a bol vydaný zákaz pečenia rožkov a žemli. Štyri roky vojny si vyžiadali obete aj spomedzi obyvateľov Vyšnej Šebastovej. O život prišlo 12 ľudí. Po vojne sa život pomaly dostával do starých koľaji a dedina sa postupne rozrastala. Prevažná časť obyvateľstva sa stále živila poľnohospodárstvom a chovom dobytka, no začali sa objavovať aj prví remeselníci . V obci sa začalo s pestovaním repy, maku, kapusty i ľanu z ktorého sa lisoval olej a dorábalo sa ľanové plátno. Rozšíril sa aj chov husí, sliepok a kačíc s ktorými sa hojne obchodovalo na trhoch. V roku 1934 bolo zaujímavým obchodným artiklom aj mlieko, s ktorým chodili gazdinky na trh, kde ho predávali po 80-100 halierov za sladké a 60-80 hal. za kyslé. Príjem z mlieka slúžil na vykrytie potrieb pre domácnosť. R 1939 vypukla 2. Svetová vojna, ktorá nepriniesla nič dobré ani obyvateľom našej obce. Povinná mobilizácia, strach pred náletmi i kontingenty pre armádu nijako neprispeli životu obyčajných ľudí zvyknutých na prácu nie na vojnové vyčíňanie. Obyvatelia obce boli vystavení vojnovým útrapám až do 19. januára 1945, kým do obce nedorazila červená armáda, ktorej sa podarilo vytlačiť z tejto oblasti nemeckých vojakov.
Povojnové roky sa niesli v znamení výstavby a rozvoja obce. Obyvatelia sa snažili zabudnúť na minulosť poznačenú vojnovými útrapami, stratou príbuzných či známych. S chuťou sa púšťali do vykonávania každodenných činnosti, či už na poli alebo okolo statku, ale aj pri zveľaďovaní obce. Zmena politického systému, znárodňovanie majetku i kolektivizácia boli pre niektorých obyvateľov veľmi bolestivé, iní sa prispôsobili bez problémov.

Severná

Asi 1 km od Vyšnej Šebastovej leží jej osada Severná. Prvá písomná zmienka o nej pochádza z r. 1345. Pôvodní usadlíci tu pravdepodobne klčovali lesy a pálili uhlie. Od grófa dostali pozemky na výstavbu obydlí a k tomu oráčinu, pasienky pre kravy a drevo podľa potreby. Boli to želiari, ktorí chodili na pánske. V 14 – 15 st. bol Sengetov súčasťou hradu Šebeš.
V súčasnosti patrí osada do katastra obce Vyšná Šebastová. Na jej území je vybudovaných okolo 50 obytných domov v ktorých žije približne 150 obyvateľov. Osada ma od r. 1983 vlastný kostolík zasvätený slovenským vierozvestcom Cyrilovi a Metodovi. Vďaka slušne vybudovaným inžinierskym sieťam a príjemnému prostrediu sa Severná v posledných rokoch stáva zaujímavou stavebnou lokalitou.

Kostol

Ľudia už odpradávna prejavovali svoju úctu k Bohu výstavbou chrámov. Intímne miesto vhodné na zblíženie sa s Bohom, rozjímanie, či prednášanie prosieb sa nachádza aj v našej obci. Je ním renesančný rim.-katolícky kostol zasvätený sv. Kataríne Alexandrijskej, ktorý je najstaršou a zároveň najvýznamnejšou historickou pamiatkou našej obce. Prvá zmienka o tomto kostole sa nachádza v kláštornej pamätnej knihe “História dómus“ kde figuruje dátum 21.júl 1775. Dostupné pramene uvádzajú, že v r. 1625 dala tento kostol vystavať grófka Katarína Pálffy, vdova po maďarskom palatínovi Žigmundovi Forgachovi. Stavba pozostávala z chrámovej lode s jedným hlavným a dvoma bočnými oltármi. Súčasťou kostola bola bašta, ktorá bola v r. 1888 zbúraná. Kostol sv. Kataríny bol pôvodne farským kostolom a patrili pod neho filiálky Nižná Šebastová, Podhradík i Okružná. Farský byt stál na pozemku starej materskej školy. Bola to drevená stavba pozostávajúca z jednej izby a jednej stajne. Fara neskôr zanikla a košický biskup Fábri Ignác dal v r. 1859 prestaviť farský byt na školu.
Exteriér aj interiér kostola bol niekoľko krát renovovaný. V r. 2003-2004 sa uskutočnila najrozsiahlejšia rekonštrukcia počas ktorej bol upravený interiér chrámovej lode, prebudovaná sakristia a rozľahlejšiu podobu získal aj chór. V chráme bola vymenená elektroinštalácia , zaviedla sa tam voda, nainštalovalo sa soc. zariadenie a celý chrám bol vymaľovaný a vydláždený. Zavŕšením stavebných prác v interiéry bolo osadenie nového obetného stola pevne spojeného s podlahou. Zároveň s týmito prácami prebiehala rekonštrukcia bočných oltárov a sôch. V poslednej fáze sa osadili nové lavice, nová krížová cesta a kríž pri obetnom stole. Zakúpil sa nový orgán. Vonkajšia časť kostola - veža , strecha a fasáda dostali terajšiu podobu v r. 2007.

Školstvo

Po stáročia patrilo vzdelanie medzi výsady bohatých ľudí. Negramotnosť bola údelom pospolitého ľudu, ktorý za jediný zmysel svojho života považoval prácu. Zažité názory na vzdelávanie sa ťažko prekonávali. Pomery v našej obci sa začali meniť až v r. 1859 , keď sa farský byt prestaval na školu. Prelomiť zaužívane praktiky ľudí bolo ťažké, pretože väčšina deti zastavala na gazdovstve určitú prácu a rodičia iba s ťažkým srdcom púšťali svoje potomstvo len tak naverímboha vysedávať v škole. Spočiatku deti navštevovali školu iba v zime. Začiatkom 20. st. nastala povinná školská dochádzka a to už rodičom neostávalo nič iné iba podrobiť sa zákonom. Do tunajšej školy dochádzali aj deti z Podhradíka. Školský rok 2000 /2001 bol posledným školským rokom v tunajšej škole pretože pre malý počet žiakov bola zrušená. Tunajší žiaci navštevujú ZŠ v Ľuboticiach, kde je zabezpečená ich každodenná hromadná preprava autobusom. V priestoroch niekdajšej školy bola zriadená materská škôlka.

Futbal

Naháňanie sa guľatým čudom pobláznilo v povojnových rokoch aj mládež vo Vyšnej Šebastovej. Prví nadšenci tohoto športu o ihrisku a koženej lopte iba snívali pri preháňali sa pasienkami za motancom handier, ktorý sa pokúšali dostať medzi dva kamene, či vŕbové prúty. Na prvom provizórnom ihrisku vytýčenom na Vyšných lúkach o rozmere 50 x 30m si merali sily “hráči“ vyšného a nižného konca dediny. O dva roky neskôr sa zväčšila a upravila plocha ihriska a postavili sa normálne bránky. V r. 1956 bol založený prvý futbalový oddiel. O tom terajšom sa podrobnejšie môžete dozvedieť na stránke www.sebes.sk.

Šebešská sedemnástka

Pre nezainteresovaných musím vysvetliť, že sa jedná o bežecký pretek, ktorého prvý ročník sa konal 11. 6. 1989 pri príležitosti 700. výročia prvej písomnej zmienky o našej obci. Okruh dlhý 17. kilometrov / od toho je odvodený názov /, sa od r. 2007 skrátil na necelých 16 km. Štart i cieľ preteku je na ihrisku vo Vyšnej Šebastovej. Trať vedie cez Vyšnú Šebastovú, Podhradíka a časť trate vedie lesom. Svoju kondíciu i pevnú vôľu si na ňom každoročné zmeria desiatky mužov a niekoľko žien. Pre dorastencov je pripravený kratší 5 kilometrový okruh. Už plných dvadsať rokov ma toto športové podujatie veľa priaznivcov z radov pretekárov, ale aj divákov, ktorí každoročne prichádzajú podporiť súťažiacich nie len z blízkeho okolia, ale aj z Poľska či Ukrajiny.

Súčasnosť

Vyšná Šebastová je obec akých je na Slovensku desiatky. Ľudia žijúci v nej sa musia pasovať s každodennými problémami tak, ako v každej inej dedine. Našťastie nepatrí k dedinám predurčeným na vymretie. Z roka na rok sa rozrastá počet domov i obyvateľov obce. V obci sa postupne zvyšuje kvalita života vďaka plynofikácií, vodovodu a kanalizácii. Časť obyvateľov trávia voľný čas zveľaďovaním záhrad či políčok, na ktorých sa snažia dopestovať čo najkvalitnejšiu úrodu zeleniny i ovocia. Úprava okolia obydlí je v rukách ich obyvateľov, tí sa snažia o vytvorenie kvetinových dekorácii lahodiacich oku najmä v letných mesiacoch. K životu patrí aj relax. Posedieť si s priateľmi pri šálke kávy, či dobre vychladenom zlatom moku sa dá nielen v miestnom pohostinstve, ale aj v areály ihriska, kde práve za týmto účelom bola vystavaná drevená konštrukcia s pódiom na ktorom z času na čas spestria život občanov muzikanti z okolia.
Myslím, že pre začiatok bolo teórie dosť. Ak máte záujem o podrobnejšie spoznávania obce Vyšná Šebastová ideálna by bola návšteva. – Ste srdečné pozvaní.
 

Info

Ružencová záhrada

Slávnostná posviacka Ružencovej záhrady vo Vyšnej Šebastovej sa uskutočnila 8. augusta 2010. Od toho dňa je v blízkosti miestného kostolíka miesto určene na modlidby a rozjímanie, ako jednotlivcov, tak aj skupín. Pekne upravenej záhrade dominuke socha Panny Márie s Ježiškom na rukách /viď. fotogaléria/.  

Viď. video:https://www.youtube.com/watch?v=celYqMTVW_4

 
Odporúčam niekoľko fotografií a ďaľšie informácie o Vyšnej Šebastovej na Wikipedii
 

Fotogalerie: Vyšná Šebastová

Fotogalerie: Ružencová záhrada