Neformálne stretnutie
12.03.2010 15:59
Andrejove štyridsiate narodeniny boli dobrou zámienkou na neformálne stretnutie bývalých spolužiakov gymnázia. Niekdajšia partia študentov stojaca za nejedným priestupkom odporujúcim školskému poriadku sa stretla po viac, ako dvadsiatich rokoch na neutrálnej pôde, vzdialenej iba niekoľko metrov od bývalej školy. Nenápadná krčma, vychytené miesto študentských stretnutí sa za posledné roky zmenila na nepoznanie. Rovnako na tom boli aj prítomní spolužiaci, ktorým uplynulé roky pridali na kilách a preriedili vlasy. Jana, jediná zástupkyňa nežného pohlavia prítomná na tomto stretnutí, si pohľadom premeriavala prítomných pánov. Prežité roky poznačili tvár každého z nich. Jana sa zahľadela na Marcela sediaceho oproti nej. Niekdajší objekt jej záujmu sa zmenil najmenej. Starý priateľ s ktorým zdieľala všetky klady aj nedostatky študentského života sa po rokoch znova objavil na scéne. Ich študentské kamarátstvo nikdy neprerástlo v ozajstnú lásku. Jana považovala Marcela za nezodpovedného lámača ženských sŕdc a Marcel Janu za bútľavú vŕbu ktorej nadovšetko dôveroval, no ktorá svojím vzhľadom nezodpovedala jeho vysnívanému ženskému ideálu. Napriek tomu v čase pomaturitného ošiaľu strávili obidvaja niekoľko dní v komornom prostredí súkromnej chaty. Po konzumácii alkoholu na chvíľu pozabudli na svoje vysnívane partnerské ideály a uspokojili sa s tým, čo bolo práve po ruke.
Napriek putu, ktorým boli nechtiac zviazaní sa po tomto chvíľkovom poblúznení každý z nich pobral vlastnou cestou. Marcel intenzívne pokračoval v štúdiu a ešte intenzívnejšie v hľadaní partnerky zodpovedajúce jeho náročným predstavám. Po niekoľkých rokoch sa mu podarilo dosiahnuť vysnívane vzdelanie aj nadviazať vzťah, ktorý prerástol v lásku. Atraktívna partnerka prekypujúca sexepilom zdarne uspokojovala Marcelove nároky do chvíle kým nezistila, že je tehotná. Niekdajšia Afrodita postupne menila nie len svoju vizáž, ale aj postoj k rodinnému životu. Niekoľko mesiacov po pôrode zabezpečila pestúnku k dieťaťu a začala sa opäť venovať vlastnej sebarealizácii. Postupne ju práca pohltila natoľko, že sa odcudzila nie len manželovi, ale aj dcére. Niekoľko pojednávaní a konečný verdikt vyrieknutí sudcom stačil na zánik sna o veľkej láske. Jana so záujmom počúvala spoveď svojho niekdajšieho kamaráta. Priebeh jej doterajšieho života bol nemenej komplikovaný, navyše sa skončil rovnakým fiaskom, ako Marcelov. Napriek ubehnutým rokom , by si nikto z prítomných nedovolil pochybovať o Janinom uvážlivom prístupe k otázkam života. Jej priznanie k nemanželskej dcére zaskočilo prítomných rovnako, ako ju pred rokmi. Situáciu zvládla za výdatnej podpory starej mamy , ktorá ju v to kritické obdobie zobrala pod svoje ochranné krídla a naučila ju čeliť strastiam života slobodnej matky. Po prekonaní niekoľkých hektických rokov Jana znova oprášila staré ilúzie o ideálnom partnerovi. Zdalo sa, že šťastie si konečne našlo aj ju. O niekoľko rokov starší, pohľadný kolega bez záväzkov sa netajil náklonnosťou k Jane a dokázal si získať aj srdce jej dcéry, ktorá neskrývala svoju radosť nad skutočnosťou, že bude mať konečné obidvoch rodičov. Prvé zaucho od svojho vyvoleného dostala Jana ešte v deň svadby. Namiesto novomanželských objatí ju čakali facky a psychické týranie. Z toho životného kroku sa spamätávala veľmi dlho. Tyran ukrývajúci svoju úchylku za uhladené správanie nadobro udupal v Jane vieru v životné šťastie.
Oslava sa chýlila ku koncu, keď Marcel podal Jane telefónne číslo s vysvetlením, že by sa s ňou rad stretol.
Jana často hľadela na vizitku s Marcelovým číslom, no odvahu na jeho vytočenie akosi nenachádzala. Situáciu vyriešil Marcel, ktorý sa zastavil za Janou v práci počas jarných prázdnin, ktoré trávil so svojou dcérou u rodičov. Slovo dalo slovo a nasledujúci víkend brázdili zasnežené svahy Liptovských vrchov spoločne s dcérami. Marcel nespúšťal zrak z Janinej, už dávno dospelej dcéry. Pokúšal sa na nej nájsť nejakú podobu aby si potvrdil podozrenie, ktoré v ňom skŕzlo v deň osláv Andrejových narodenín. Nikdy nezabudol na noc keď podľahol nie len čaru alkoholického opojenia ale aj tomu Janinmu. Tušil, že mladá dáma nápadne sa podobajúca na Janu, by mohla byť následkom tejto noci. Dlho otáľal, kým sa odvážil položil Jane otázku, na ktorú čakala už dlhých dvadsať jeden rokov.
Stačilo krátke slovíčko, aby Marcel na chvíľu pozabudol na chlapské správanie a zvlhli mu oči.
Jana a Marcel pokračovali vo vzťahu tam, kde kedysi skončili ako študenti. Postupným spoznávaním svojich kladov i nedostatkov došli k záveru, že pri troche ústretovosti by mohli tvoriť takmer ideálny pár. Ak každý z nich upustí od svojich prehnane idealistických predstav o partnerovi ich cesta pomaly ale isto povedie k oltáru.